Nohavica Jaromír: Moje smutné srdce - Vinyl (LP)

Jarek Nohavica – Moje smutné srdce: Melanchólia skrytá za úsmev klauna Ak bolo Divné století veľkým plátnom maľujúcim dejiny strednej Európy, Moje smutné srdce je komorným autoportrétom muža, ktorý sa pozerá do zrkadla a bilancuje. Nohavica tu odkrýva vrstvy ľudskej duše s chirurgickou presnosťou, no zároveň s obrovským pochopením pre ľudské slabosti. Hudobný minimalizmus s geniálnym doprovodom Zatiaľ čo texty ťahajú poslucháča do hlbokej melanchólie, hudobná zložka je prekvapivo pestrá a farebná. Nohavica sa opäť spojil s formáciou Kapela pod vedením Víta Sázavského. Výsledkom je geniálny kontrast: smutné, nostalgické texty sú často zabalené do hravých aranžmánov s prvkami folku, šansónu, džezu či dokonca barokovej hudby. Počujeme tu všetko – od clivej harmoniky a klavíra až po hravé husle a trúbku. Hudba tu nefunguje len ako doprovod, ale ako samostatný rozprávač, ktorý zjemňuje ostrie textov, aby diváka úplne nezlomili. Sila príbehov a emócií Album je vyskladaný z kratších, úderných piesní, ktoré fungujú ako bleskové momentky zo života. "Každý si nese své břímě": Hlboká, filozofická skladba, ktorá album otvára a udáva jeho základný tón. Pripomienka toho, že nikto z nás neunikne svojmu osudu. "Mám jizvu na rtu": Jeden z najväčších hitov albumu. Skladba s textom plným nostalgie za mladosťou, starými láskami a Ostravou, no pritom s neuveriteľne chytľavou, takmer pochodovou melódiou. "Zatanči": Hravá, rytmická pieseň s nádychom cigánskeho folklóru, ktorá prináša na album prepotrebnú energiu a svetlo. "Strakapúd": Príklad Nohavicovej geniálnej práce s metaforou a slovnými hračkami, kde sa hravá forma bije s mrazivým podtónom. "Moje smutné srdce": Titulná, tichá šansónová balada, v ktorej sa Nohavica doslova obnažuje pred poslucháčom. „V moři, v tom moři, v tom širém moři, jedna loď hoří a druhá se noří...“ Nohavica na tomto albume dokazuje, že tie najjednoduchšie slová majú často najväčšiu váhu. Suma sumárum Moje smutné srdce nie je album na prvé, povrchné počúvanie pri upratovaní. Vyžaduje si ticho, večer a pohár dobrého vína. Je to album o starnutí, o jazvách na duši, ale aj o nádeji, že aj s tým smutným srdcom sa dá stále žiť a spievať. Pre mňa osobne ide o jeden z umelecky najčistejších Nohavicových počinov, ktorý nestratil nič zo svojej naliehavosti ani po rokoch. (9/10)